Psy

Prekrásny Nox sa našiel vyhodený v Tatrách. Určite niekomu patril, určite mal domov, no bol z neho vyhodený. Ako odpad, ako nepotrebná vec, ktorá omrzela. Kým sa k nám však dostal, vystriedal v priebehu týždňa niekoľko rodín/miest a on sám musel byť z toho všetkého čo sa s ním za tak krátky čas deje, v šoku. Už je dobre, už je v bezpečí u nás, kde počká, kým niekoho očarí.

Vôbec nepoznáme minulosť tohto dokonalého psa. Vieme, že splašene pobehoval po hlavnej ceste v jednej obci. Predpokladali sme však, že je to “samovenčiteľ” a majiteľ sa prihlási. Nestalo sa. Nemal ani len čip, takže veľmi nikoho nezaujímal. Myslíme si, že majiteľ vie, že u nás skončil a len je rád, že sa ho “úspešne zbavil”. No to nič nerieši, keďže si zrejme hneď zadováži druhého. A preto poradíme niečo: kastrácia! A už Vám nebude tak utekať. Netreba ho hneď nechávať bez domova, na starosť druhým. Enricovi určite nájdeme lepší domov, taký aký si zaslúži, pretože je to dokonalý chlapík. 🙂

oto je naozaj smutný príbeh, z ktorého je každému ťažko na srdci. Ozzy bol vrátený po cca 8 rokoch z domova. Viete si predstaviť, čo sa v ňom odohráva? Prečo je zrazu v útulku a prečo mu to jeho rodina spravila? Nerozumie a nikdy to určite chápať nebude. Ani my nerozumieme, ale sme tu preto aby sme sa postarali o “naše deti”. Lebo aj po 8 rokoch nás stále zaujímajú a preberáme za nich zodpovednosť. Lebo nám na nich stále záleží. Staršie psíky majú malú šancu na nájdenie domova. Pomôžete nám? Nenecháme vtom Ozzyho samého?

Tento roztomilý “chcelotobyťvlčiak” sa našiel po Silvestri pobehovať po hlavnej ceste. Po tele mal krvavé rany z neustáleho sa škrabania. Bĺch mal neskutočne veľa, koža zapálená. Aj po vyliečení mal ešte stavy, že sa škrabal, pretože už tak bol naučený. Postupne sme ho dali do poriadku a teraz je pripravený hľadať ten najlepší domov.

Prekrásny Nox sa našiel vyhodený v Tatrách. Určite niekomu patril, určite mal domov, no bol z neho vyhodený. Ako odpad, ako nepotrebná vec, ktorá omrzela. Kým sa k nám však dostal, vystriedal v priebehu týždňa niekoľko rodín/miest a on sám musel byť z toho všetkého čo sa s ním za tak krátky čas deje, v šoku. Už je dobre, už je v bezpečí u nás, kde počká, kým niekoho očarí.

TRENTON. Snáď si každý z Vás pamätá, keď k nám prišiel. Smutná, vystrašená, krvavá kôpka bolesti. Prišiel z osady, kde mu bolo, klasicky pre jeho chorobu, ubližované. Trpel demodexom a ten sa postupne rozširoval a horšil. Mal už veľké, krvavé rany po tele. Bol na neho strašne smutný pohľad. Každý pohyb ho bolel, každý náš dotyk v ňom vyvolával strach. Doteraz nepoznal dobro od človeka. Prešiel si dlhú cestu. No už teraz je pripravený hľadať, po všetkom čo si prežil, svoju vysnívanú rodinu, ktorá bola pre neho predurčená.

Ďalší psík zrejme z osady, ktorého vyviezli k hlavnej ceste za obcou a vypustili z auta. Kríval na zadnú labku a splašene pobehoval na mieste, ktoré vôbec nepoznal. Mal šťastie v tomto nešťastí, že ho nezrazilo auto, ale dostalo sa mu pomoci. Nájde teraz skutočný, milujúci domov?

DUMBO má za sebou smutný príbeh. Jeho život nebol nič moc. Našiel sa vyhodený vo Vysokých Tatrách, kde niekoľko týždňov pobehoval a nedarilo sa ho nikomu chytiť. Prešiel si naozaj veľa a preto si zaslúži konečne, po toľkých rokoch, poznať čo je to skutočný domov. Nájde ho aj väčší, starší a čierny psík? Alebo ostane zabudnutý v útulku?

Pongo a Perdita k nám prišli aj so svojimi šteniatkami (Poncho, Pita, Paela) z osady. Žili naozaj v hrozných podmienkach. Perdita bola uviazaná na krátkom lane, že sa mohla ledva hýbať. Celá rodinka u nás našla bezpečie. Teraz hľadajú tie najlepšie domovy.

Brumkov príbeh je tak trochu smutný a zároveň ukážka toho, prečo by nemal mať psa každý. Prišiel k nám z rodiny. Prišiel k nám od pani, ktorej ho dali jej deti. Bohužiaľ obaja neboli pre seba stvorení. Vzájomne sa nechápali, vznikali problémy a Brumko bol nechcený. Brumko má svoje „muchy“. No napriek tomu skúšame hľadať niekoho, kto pochopí jeho zlomenú dušičku. Niekoho kto mu dá čas, bude mať trpezlivosť s jeho správaním.