Čierneho diablika Marienu, niekto vyhodil z auta v neďalekej obci. Túlala sa tam vraj dlho. Tieto vyhodené chúďatá nikdy nechápu prečo sa zrazu ocitli na cudzom mieste a prečo ich tu nechal ich majiteľ. Ani my nikdy nepochopíme ľudí, čo sú takého niečoho schopní. Teraz už len ostáva jej nájsť lepšiu rodinu, ktorá ju takto nikdy nezradí. A teraz pár slov k diablici: MARA je naša pomsta. 😀 Za všetky škaredé nadávky, alebo čo. 😀 Toto malé, energické, nikdy nezastaviteľné turbo, nám vie dať riadne zabrať. Ona asi ide na slnečný pohon, či niečo podobné. Takže energie má na rozdávanie, to už teda vieme. Ešte môžeme spomenúť, že okrem ekologického nabíjania, má v labkách aj špeciálne pružiny, vďaka ktorým skáče ako blcha. Vysoko, nad rámec pochopiteľných možností. Takže už vieme, že má energie na rozdávanie, vie všade vyskočiť. Možno niekedy ju nájdete aj visieť z lampy. Teraz preberieme vzťahy. Tak tie si upevňuje ihneď od prvého stretnutia. Ak je pes introvert alebo sa proste nechce hrať, tak buď nech na to zabudne a bude sa hrať, alebo bude počúvať nekonečný štekot rovno do ucha „poď, poď, poď, poď“. Mara sa nevzdáva, ona si jednoducho ide za svojim cieľom. A to je zničiť nás aj svojich kamošov. Ak však nájde rovnako streleného parťáka, tak to idú teda bomby. Na gauči už len vidíte nejaké to chlpaté klbko a sem tam rozoznáte nejakú labu, chvost, pretočenú hlavu v divnom uhle a pod. Ale aspoň dá pokoj Vám. 😀 Takže záverom: áno psí kamoš by tu teda mal byť. Inak to nedaruje Vám.