Snáď si každý z Vás pamätá, keď k nám prišiel. Smutná, vystrašená, krvavá kôpka bolesti. Prišiel z osady, kde mu bolo, klasicky pre jeho chorobu, ubližované. Trpel demodexom a ten sa postupne rozširoval a horšil. Mal už veľké, krvavé rany po tele. Bol na neho strašne smutný pohľad. Každý pohyb ho bolel, každý náš dotyk v ňom vyvolával strach. Doteraz nepoznal dobro od človeka. Prešiel si dlhú cestu. Stále nie je na konci, no robíme všetko preto, aby bol spokojný. Rozdiel od príchodu po najnovšie fotky sú 2 mesiace. Ešte je pár miest, ktoré mu musia dorásť, ale to je už len pár týždňov. No už teraz je pripravený hľadať,po všetkom čo si prežil, svoju vysnívanú rodinu, ktorá bola pre neho predurčená. TRENTON je láska. No proste musí byť. 🙂 Je to také mojkavé zlatíčko. Tak veľmi si užíva svojho milovaného človeka.